Keď som pred pár rokmi v francúzskom Toulouse vystupovala z autobusu, vedela som, že sa všetko zmení. Pravda, ešte som netušila, že nepôjde len o moju naštartovanú kariéru prekladateľky a tlmočníčky. Toulouse, prezývané aj Ružovné mesto, veľa voľného času pre mňa nemalo. Ten ktorý sa sem-tam vynoril, padol najčastejšie za obeť vareniu v reštaurácii mojej dlhoročnej priateľky a jej muža. A propos, hrozne rada varím, takže okrem prekladov som si zapísala aj desiatky domácich receptov.

Napokon prišiel týždeň, ktorý asi prísť musel. Ako študenti sme ho mali stráviť plavbou po hladine nádherného vodného kanála Canal du Midi. Aj keď ste vo Francúzsku neboli. Možno sa pred vami už objavil v dajakom dokumente, či hranom filme. Ide totižto o jedinenčný technický a inžiniersky zázrak. Ktorý každého návštevníka uchvacuje svojou nepopísateľnou, poetickou krásou.

Keď tak premýšľam, asi bude dobré stratiť o tejto vizionárskej stavbe slovko-dve. Canal du Midi je pre mňa v prvom rade príbehom vášne, odvahy a splneného sna jedného muža. Možno to znie neuveriteľne, no toto dielo má už viac ako 330 rokov. Základnou myšlienkou bolo spojiť 240 kilometrov dlhým kanálom Atlantik so Stredozemným morom. A naštartovať tak, okrem iného, aj hospodárstvo v okolí rieky Garonny.

Historie…

V súčasnosti je celá stavba zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale jej začiatky boli viac ako ťažké. Tvrdohlavým a vskutku geniálnym mužom, ktorý ju doslova dokopal na svetlo božie bol barón Pierre-Paul Riquet (1609-1680). Ako obchodník a kráľovský úradník bol vraj tvrdý a neustúpný, no ako rojko nemal konkurenciu.

Vzal si do hlavy, že presvedčí kráľa Ludvíka XIV. o nesmiernych výhodách takejto stavby. Napokon dostal od kráľa Slnka požehnanie a v roku 1666 sa začalo stavať. Po čase si to však kráľovský majestát rozmyslel a peniaze posielať prestal. Riquet, tak platil stavbu zväčša sám, občas s prispením miest a obcí, čo ho finančne zruinovalo. Navyše bol voči 12 000 ľuďom, čo na kanále postupne pracovali, nezvyčajne ohľaduplný. Platil ich štedro, a to dokonca aj počas choroby alebo liečenia úrazu, čo bolo v 17. storočí široko-ďaleko nevídané.

Ako to už v podobných prípadoch často býva, dokončenia stavby sa barón Riquet nedožil. Samozrejme, že sa nesporné hospodárske výhody sa prejavili takmer okamžite a Francúzsko z grandióznej stavby Canal du Midi – inak Kanálu dvoch morí – nesmierne rýchlo profitovalo.

Dnes na tomto veľkolepom technickom diele turisti z celého sveta nájdu 128 mostov, 55 akvaduktov, 63 plavebných komôr, 6 priehrad a 1 tunel. Mne sa okrem týchto všetkých inžinierskych zázrakov podarilo nájsť aj jedného dokonale živého inžiniera, ktorý sa počas nášho univerzitného týždňa, plavil spolu s nami.

Môjho dnešného partnera som stretla skutočne na lodi…

Môjho dnešného partnera som stretla skutočne na lodi, uprostred tej čarovnej letnej plavby po Canal du Midi. Obaja sme mali náhle po štúdiu aj po kanáli… Iste, poriadne preháňam, ale jednoducho sme sa na tej tichej vode spolu našli. Nikto na svete tej chémii dvoch ľudí nerozumie, ale ďalšie mesiace sme ju obaja veľmi usilovne skúmali.

Ja, mladá prekladateľka, on mladý záhradný architekt. Ja som ho zasväcovala do francúzskej kultúry, umenia, a najmä kuchyne, čo jeho mlsný jazyk s vďakou oceňoval. On mi na oplátku otváral svet francúzskych záhrad, domov a tichých zákutí, o ktorých sa mi dovtedy ani len nesnívalo. Boli sme niečo ako couple heureux, teda šťastná dvojica.

Najväčším šťastím ale bolo, že to šťastie trvalo a nemíňalo sa, takže po roku, keď sa pre nás priblížil koniec štúdia, mali sme pocit, že nič meniť nechceme, nebudeme a ostávame aj naďalej – couple heureux. Upresním snáď ešte jeden maličký, aj keď svojim dosahom, obrovský detail. Jeho meno znie dosť netradične, ale do bodky zodpovedá popisu, forme aj samotnému obsahu – obytná stodola.

Ten deň si už presne nepamätám…

Ten deň si už presne nepamätám, ale s priateľom sme si vyšli autom mimo mesto, kamsi na vidiek. Vraj sa mám dať prekvapiť. Napokon sme zastavili uprostred širokej krajiny. Kúsok od cesty, smerom do plochého vŕšku, uložený medzi stromami, stál neveľký, rustikálny dom, postavený iba z kameňa a dreva. Učaroval mi už v tom krátkom okamihu, ale priateľ ma viedol k postave pána, stojaceho pod starou, pokrútenou hruškou.

O niekoľko minút som už vedela, že sme v dome, ktorý patrí spolužiakovi môjho partnera a dôvod je celkom prostý, aj keď prekvapivý – vidieť a spoznať bývanie v obytnej stodole. Uznávam, bola som prekvapená, či skôr vykoľajená, lebo môj chlap mi oznamoval, že sa mám okolo seba poriadne pozerať, keďže niečo veľmi podobné začneme onedlho budovať aj u nás doma, kúsok od Bratislavy.

Viete si predstaviť…

Viete si predstaviť, čo všetko som chcela vedieť, ako som bola netrpezlivá, napätá a neskutočne zvedavá. Skrátim to, hmm? Priateľ, ešte pred odchodom do Francúzska, kúpil kúsok od Bratislavy, pozemok so starým domom, či skôr stodolou. Po návrate sa ho rozhodol prestavať na obytný dom, ale keďže Canal du Midi jeho všetky plány trochu pozmenil a – vraj s mojou pomocou – skrášlil, budeme stodolu meniť dvaja na naše spoločné bývanie. Šok je an tomto mieste slabé slovo, no časom som to rozdýchala pri dobrom obede a skvelom pastise, sediac v tieni starej hrušky.

Návrat domov mal okrem dávky nostalgie, aj chuť očakávania, a tak ma partner už o pár dní zaviezol k nášmu budúcemu domu. Sučasťou obydlia bola tiež nádherná a veľká ovocná záhrada, ktorá už sama o sebe poskytovala dôvod na snívanie a radosť. Priateľ, ako záhradný architekt, presne vedel, čo bude v okolí domu a v záhrade, ale rekonštrukcia a premena domu, či stodoly na štýlové bývanie, bol celkom iná kapitola. S mojou pomocou rátať nemohol, takže sme rozhodili husté siete a začali pátrať po tvorivom človeku, odborníkovi, ktorý by nám zo starého domu, stodoly pomohol vyčarovať domov.

ORIGINE INTERIER DESIGN

 

Vďaka dobrým kontaktom sme sa dostali k pani Pavlíne Lipkovej, bytovej dizajnérke, ktorá má vo svojom obore skvelé meno a výbornú reputáciu. Spolu so svojou firmou ORIGINE INTERIER DESIGN, návrh interiéru domov Bratislava, vytvára jedinečné, praktické a nápadité interiéri, ktoré nás veľmi rýchlo presvedčili, že jej osobnosť je presne tým, čo hľadáme a potrebujeme.

Asi sa patrí pripomenúť, že hrubé stavebné práce, všetky rozvody, inžinierske siete a podobne, boli už hotové, takže pred pani Lipkovou a nami stála tá ťažšia úloha. Premeniť vyše 150-ročnú budovu na moderný, štýlový príbytok pre dvoch mladých, a vkusovo dosť náročných ľudí.

Už prvé stretnutie potvrdilo všetky dobré chýry. Komunikácia medzi nami a pani dizajnérkou bola vecná, príjemná a tvorivá. My sme hovorili, snívali a plánovali a ona sa nás pýtala, zapisovala, merala a študovala každý centimeter priestoru. Myslím, že bolo jasné, čo by sme tu radi vybudovali. Túžili sme po sviežom, modernom dizajne, ktorý bude komunikovať so záhradou, našimi záujmami, záľubami aj profesiou. Miesto sa malo zároveň stať budúcim domovom pre naše deti, obľúbeným cieľom pre naše rodiny a priateľov. Samozrejme, že sme očakávali dodržanie finančných limitov a možností, ktoré sme si spolu stanovili.

Po prvej schôdzke…

Po prvej schôdzke nám o pár dní prišiel mail s cenovou ponukou a zmluvou na dielo. Pozorne sme si preštudovali každé číslo a každé slovo, keďže niečo také človek nepodniká každý deň, najviac raz-dvakrát za život. Pani Lipková sa ale presne držala tónu našej dohody, a tak sme nemali problém odsúhlasiť financie a odklepnúť zmluvu.

Naše stretnutie číslo dva sa nieslo v znamení detailov. Prvotná myšlienka a s ňou spojené nápady sa posunuli do úrovne konkrétnej realizácie, pričom sme s priateľom radi konštatovali, že ergonómia jednotlivých riešení je premyslená, šikovná a nápaditá. Pani Lipková rozdelila obytný priestor na dve základné zóny – pracovnú a oddychovú, takže opäť dodržala prvé, ešte len rámcové predstavy. Po odsúhlasení tohoto kroku sme už dostali ďalšiu časť návrhu a prvú faktúru na 50 percent kalkulovanej ceny projektu.

Pani Lipková nám – pre lepšiu predstavu – tiež pripravila počítačovú vizualizáciu návrhu a moodboard, čo je grafická koláž vzhľadu interiéru. Spolu s nimi sme dostali tiež presný rozpočet všetkých použitých komponentov, vzorkovnicu navrhovaných materiálov, vrátane adries a cien. Ako žena a vášnivá kuchárka, som ocenila fakt, že kuchyňa je skvele osvetlená denným svetlom, pričom sa dá cez francúzske okno krásne vidieť priamo do záhrady. Ten nádherný pohľad sa nedá ničím nahradiť, a keď poviem, že v našej kuchyni ma nielen inšpiruje, ale tiež upokojuje, hovorím čistú pravdu.

Korunou celého projektu…

Korunou celého projektu ale bola prekrásna, drevená konštrukcia trámového stropu. Iste, tento strop nemal v sebe tú eleganciu a starobylosť, ktorú som obdivovala počas pobytu v dome na francúzskom vidieku, ale silný duch a čaro miesta sa mu nedali nijako uprieť. Pani Lipková zároveň radikálne zmenila dispozíciu priestoru. Pôvodný stav obytnej zóny bol totiž poznačený sériou rôznych priečok, ktoré rušili rytmus priestoru a nedávali veľa možností na jeho dizajnovú premenu. Postupne a odborne sa tak stratili všetky nadbytočné šikminy a múry, ktoré atmosféru jednoznačne rušili.

Keď si z času na čas v duchu prehrávam obrázky pred zmenou a po zmene, bolo očividné, že nadbytok rôznych stien v našom budúcom dome človeka nenápadne vyrušoval, ba až znepokojoval, keďže tu nikde nejestvoval jednoliaty priestor, kde na seba prirodzene naväzujú rôzne funkcie bývania. Vďaka presným a dokonale premysleným zásahom dizajnérky, sa celá budova akoby znovu nadýchla k ďalším dekádam a otvorila pre život novej rodiny.

V celom projekte…

V celom projekte pani Lipková umne a hravo využila súčasné i tradičné materiály a technológie. Staré a nové sa tak v priestore dokážu navzájom podporiť, aby raz mohla vyniknúť jedna, inokedy druhá strana tohoto tichého, nekončiaceho dialógu. Záleží potom už len od nás, či sa rozhodneme sledovať detail alebo sa radšej ponoríme do celku.

Napríklad. Pracovný priestor našej kuchynskej linky nie je na svojom mieste zaťažovaný už ničím iným. Tým sa otvára možnosť, aby všetky činnosti a úlohy spojené s kuchyňou mohli na seba plynule a logicky nadväzovať. To isté sa týka tiež priestoru okolo jedálenského stola. Netreba sa tu nijako vyhýbať, obracať alebo nebodaj uskromňovať. Miest na sedenie a pohodlné stolovanie je tu naozaj dostatok a hostí nič – v žiadnom smere – neruší. Ja osobne som sa stavila sama so sebou, že takéto riešenie môže navrhnúť a zrealizovať iba žena.

Muž sa totiž stôl a prípadný spoločný obed pozerá skôr ako hladný chlap, ktorý je síce rád, že máme spoločnosť, ho dôležité je, aby sa najedol a napil aj on sám. Žena, ako hostiteľka a domáca pani, v prvom rade sleduje pohodlie a dobrý pocit všetkých hostí, pričom svoje nároky upozadí a naplní často inak alebo v inom čase.

Keď som sa pred časom tieto moje intímne a s nikým nekomunikované myšlienky poskúsila v slabej chvíli zdieľať s partnerom, zazdalo sa mi, že v istom ohľade so mnou súhlasí, ale s plnými ústami mu bolo dosť ťažko rozumieť.

Výsledek

Tak, či tak, sa naše bývanie behom pár mesiacov dostávalo do finále a ja som sa tešila z každého zavŕšeného kroku. Okrem iného mi dosť záležalo na tom, aby sme mali dostatok priestoru pre všetky práce okolo kuchynskej liny, tiež miesto pre spotrebiče, vrátane veľkého, výkonného sporáka, objemnej chladničky, myčky a ďalších, pomocných pracovných plôch.

Napriek značnému návalu prekladateľskej práce som totiž nemienila rezignovať na pravidelnú prípravu akéhokoľvek francúzskeho menu, aj keď malo ísť o malú večeru v štýle bretónskeho rybára. Varenie bolo pre mňa totiž nielen vyhľadávaným relaxom, ale najmä formou duševného cvičenia, ktorá ma spájalo s dušou krajiny, ktorú som si zamilovala.

Dôsledne realizovaný a profesionálne zvládnnutý dizajn ukázal svoju silu i pri riešení detailov v celom priestore. Vďaka týmto schopnostiam pani Lipkovej ponúka náš interiér niečo, čo by sa dalo označiť ako „mäkký pocit.“ Poetika a zmysle takejto mäkkosti sa napríklad prejavuje v citlivom striedaní tmavých a svetlých povrchov použitého dreva. A tak sa občas pristihnem pri myšlienke, že bývame síce na Slovensku, ale kdesi v diaľke lenivo plynie náš Canal du Midi. Stačí len vyjsť pred dom a na jeho lesknúcej sa hladine uvidím loď s usmiatou dvojicou dvoch mladých ľudí.