Moderná kancelária v centre mesta v ladnom dizajnérskom štýle

9153 0
Interierovy dizajn kancelárie Bratislava

Ktovie, možno aj vám sa v živote stalo niečo podobné. Už od detských rokov som počúval zvláštny príbeh o prastarom otcovi, ktorý vraj kedysi vlastnil cukráreň, ktorá v podstate cukrárňou ani nebola. Bolo to tak dávno, že sme vtedy ešte tvorili pevnú súčasť k. und k. mocnárstva. Bratislave sa hovorilo Prešporok, ľudia poznali najmä maďarčinu a nemčinu a všetci mali neurčito pohodlný pocit, že to tak bude natrvalo. Z toho zvláštneho, rodinného príbehu ku mne doliehali skôr nejasné útržky, no hltal som každý ich detail.

Cukráreň prastarého otca bola viac-menej firmou na výrobu čokolády, a jediné, čo sa v nej pieklo boli originálne torty, známe až vo Viedni. Samozrejme, počas Veľkej noci a Vianoc mala firma taktiež napilno, keďže sa už tradične venovala výrobe suchého čajového pečiva. Počas týchto sviatkov mali údajne všetky lepšie prešporské rodiny na stole elegantný etažér. Etažér, ktorý na každom svojom poschodí ponúkal tieto suché lákavé dobroty.

Samozrejme, čokoláda ostala srdcom aj dušou firmy prastarého otca. Žiaľ, detaily už akosi prekryl čas, a tak sa mi dostalo do rúk iba zopár rukopisných receptov, dajaké tie letáčiky písané v troch jazykoch – okrem nemčiny a maďarčiny, to bol jidiš – a niekoľko zažltnutých fotiek, nalepených na kartóne s logom fotoateliéru. Firma ponúkala čokoládu a sladké pokušenia na tisíc a jeden spôsob. Pralinky, ganáž, marcipán, biela, tmavá, mliečna, iks príchutí, iks najrozličnejších tvarov, desiatky balení – chute, vône a farby od výmyslu sveta.

Po rokoch som začal túto jedinečnú rodinnú históriu vnímať…

Po rokoch som začal túto jedinečnú rodinnú históriu vnímať s pocitom krásnej, ale priveľmi vzdialenej legendy, ktorá sa potichu vytrácala v zástupe rokov a generácií. Skončil som školu a vyrazil do sveta, keďže doma ma nič zásadné nedržalo. Ako sa zvykne vravieť, niektoré príbehy okolo seba vrhajú až príliš dlhé tiene, a mňa, ten náš – rodinný, voňajúci čokoládou na tisíce spôsobov – dostihol až ďaleko za hranicami.

Dizajn kancelárie online Bratislava

Je to takmer na neuverenie, ale vtedy som zhodou okolností získal miesto v neveľkej firme istého Holanďana, ktorá sa venovala umeniu čokolády na takmer majstrovskej úrovni. Obrovskou výhodou bol môj výučný list a cenná prax, ktorú som nadobudol cestovaním a prácou po Európe. Neviem, ale asi to tak muselo byť, keďže som sa vďaka priazni šťastného osudu a veľkou generačnou okuľkou vrátil tam, kde môj prastarý otec kedysi musel prestať.

Ktovie, možno sa vo mne prebudili nepoznané ukryté schopnosti alebo dajaké gény zdedené po pradedovi, ale čokoláda si omotala okolo prsta. Prepadol som jej ako droge. Samozrejme, že som mal výborného učiteľa, ten mi však nezabudol pripomínať, že mám v sebe niečo ako cit pre jej rafinovanosť, rozmary a utajené hĺbky. Po necelých dvoch rokoch som už začal pripravovať vlastné kreácie, ktoré si získavali čoraz viac klientov, takže v hierarchii firmy so stúpal stále vyššie. Napokon, čokoláda bola kedysi platidlom a bola považovaná za dar samotných bohov, takže som bol v tej najlepšej spoločnosti.

Je podivuhodné, že kakaovník sa stal kultúrnou rastlinou už pred tromi tisíckami rokov, kdesi na území dnešného Mexika. Boli to údajne kmene Olmékov, ktoré sa začali tejto rastline venovať a využívať jej božskú podstatu. Najväčší prielom však priniesli mýtickí Mayovia a ich nápoj z kakaových bôbov nazývaný „xocolatl.“ V tom čase sa pitie kakaa považovalo za privilégium tých najvyššich vrstiev a bolo takmer náboženským rituálom.

So zánikom mayskej ríše ale neprišiel koniec…

So zánikom mayskej ríše ale neprišiel koniec samotnej čokolády, naopak. Kmene Toltétkov a Aztékov začali tento nebeský dar zušľachťovať a rozvíjať. Bôby pražili, mleli, pridávali vodu, mlieko, vanilku, chilli a iné druhy korenia. Kakao sa tak postupne menilo na to, čo poznáme aj dnes. Prvým Európanom, ktorý spoznal túto delikatesu nebol nikto iný ako Kryštof Kolumbus. Dokonca sa stal vôbec prvým, ktorý chcel uvareným kakaovým nápojom zabodovať na tých najvyššich miestach. Žiaľ, španielsky kráľ, ba ani kráľovná v tej čudne chutiacej, tmavohnedej horúcej tekutine, nenašli nič inšpiratívne. Kolumbus zrejme nemal dosť citu pre hrnce a marketing.

Obrat nastal až s osobou Hernána Cortéza, ktorý do Európy priviezol nielen bôby, kakao, ale aj všetky potrebné ingrediencie, korenia a suroviny, vrátane overných receptov. Čokoládový nápoj odštartoval na starom kontinente vlnu gurmánskeho šialenstva. Pochopiteľne, že istý čas trvalo, kým sa z kráľovských a šľachtických stolov čokoláda prepracovala na nižšie stupienky spoločenskej hierarchie, no v prvej polovici 18. storočia už táto dobrota zaujala trvalé miesto v ponuke rôznych klubov, kaviarní, cukrární a lokálov naprieč Európou.

S pitím čokolády postupne prichádzala aj kultúra tabuľkovej čokolády, praliniek, bielej a mliečnej čokolády. Najrôznejších kombinácií kakaa s orechami, ovocím, koreninami a príchuťami všetkého druhu. Kakaovú vlnu už nebolo možné ničím a nijako zastaviť. Napokon, jasným dôkazom jej životodarnej energie som bol aj i ja sám. Netrvalo dlho a s majiteľom firmy sme sa dohodli, že v Bratislave otvoríme obchodné zastúpenie aj čokoládovňu, pričom sa práve ja stanem riaditeľom a majiteľom v jednej osobe.

Veril som si, no zároveň som cítil obrovskú, až umárajúcu zodpovednosť.

Veril som si, no zároveň som cítil obrovskú, až umárajúcu zodpovednosť. Mal som totiž ohromnú šancu obnoviť a priviesť späť k životu niečo, čo v našom meste kedysi dávno začal a rozvíjal môj pradedo. Nemohol som sklamať seba, jeho pamiatku, ani celú moju rodinu. Na druhej strane som si uvedomoval, že mesto aj ľudia v ňom, boli po celé desaťročia násilne odtrhnutí od koreňov a tradícií umenia čokolády. Takže bolo treba naštartovať tento proces od samého začiatku.

Dobre, nbudem tie veci maľovať naružovo. Bolo to ozaj ťažké a stálo to viac síl, ako som si sprvu vôbec pripúšťal. Firma aj čokoládovňa sa rozbiehali na obzvlášť ťažkom prevode, no po roku a pol prišli prvé, viac ako povzbudivé výsledky. Franchising nám umožnili rozbehnúť dve nové prevádzky a predajne mimo mesta, takže spolu s centrálou v Bratislave a materskou čokoládovňou sme sa konečne mohli nadýchnuť a po prvý raz obzrieť dozadu.

V tomto náročnom kolotoči, mi podiel veľkej osobnej radosti priniesol celkom nečakaný, až fantastický objav. V dávnej rodinnej pozostalosti som úplnou náhodou našiel pradedove rukopisné poznámky. Poznámky, ktoré mi odkryli recepty na jeho pôvodné prešporské čokoládové špeciality. Jediným šťastím bolo, že som sedel, lebo taký poklad by snáď položil každého.

Kancelárský design Bratislava

Samozrejme…

Samozrejme, že o pár dní sa tieto desiatky rokov zabudnuté delikatesy objavili na našom pulte v plnej paráde a zabodovali na celej čiare. Môj holandský šéf, a vlastne už partner v podnikaní, bol týmto neuveriteľným objavom nadšený a naše rodinné striebro sa tak rozbehlo ku svojim klientom. Bolo jasné, že sme odsúdení na úspech s chuťou čokolády.

Padlo teda zásadné rozhodnutie, ktoré sme zatiaľ z čisto ekonomických dôvodov odkladali. Definitívne zrušíme naše provizórne kancelárie v prenajatom byte. Pak začneme v mojom rodnom meste pracovať v dokonale a originálne ušitom firemnom priestore. Miesto sa našli takmer v centre, takže šťastie nám prialo. Ostávalo už len to hlavné. Premeniť tých pár holých stien na moderné kancelárie úspešnej, odteraz už medzinárodnej spoločnosti.

Pochopiteľne, že nikto z nás na niečo podobné nemal čas…

Pochopiteľne, že nikto z nás na niečo podobné nemal čas, možnosti, a celkom logicky, ani príslušný talent či schopnosti. Bolo teda jasné, že oslovíme profesionálneho interiérového dizajnéra. Na druhej strane som ale osobne tlačil na to, aby to bol človek z nášho domáceho prostredia. Člověk, ktorí sa orientuje v špecifikách tohoto kultúrneho okruhu. A ešte niečo. Nechceli sme mať kancelárie, ktoré sa tvoria čisto mechanicky, remeselne – bezmála cez kopirák.

Po pár dňoch hľadania sa mi dostal do rúk kontakt na dizajnérku, pani Pavlínu Lipkovú zo spoločnosti ORIGINE INTERIER DESIGN, návrh interiéru kancelárie Bratislava. Odporučil mi ju dávny priateľ, ktorému, okrem iného, navrhovala interiér bytu. Videl som ten byt na vlastné oči a presvedčil ma. Navyše, web stránka jej firmy hovorila celkom jasne. Takže, ideme do toho!

Zavolal som jej obratom a iba krátko vysvetlil, čo by som od nej osobne a jej firmy očakával. Veľmi rýchlo sme sa dohodli a po pár dňoch sme prechádzali priestormi, ktoré sa mali zmeniť na moderné kancelárie našej spoločnosti. Pani Lipková dokazovala, že je profík, keďže po pár minútach ma poprosila, či si môže všetko ešte raz podrobne prejsť a samozrejme premerať. Poskytli sme jej tiež pôdorysné výkresy miestností, ktoré sa rýchlo začali plniť poznámkami, číslicami a najrôznejším značkami. Vysvetlil som jej naše predstavy a zámery, objasnil, čo od projektu očakávame a načrtol cenové rozpätie v ktorom by sme sa radi pohybovali.

Ak si dovolím byť teraz o niečo viac nostalgický alebo emocionálny, mali sme netradičné želanie. Aby zariadenie a atmosféra nových administratívnych priestorov boli v nejakej myšlienkovej línii spojené so svetom kakaa a čokolády. Pochopiteľne, že nám nešlo o dajakú prvoplánovú, naivne nefunkčnú a prázdnu symboliku. Skôr sme očkávali ideový presah evokujúci svet v ktorom sa naša spoločnosť pohybuje.

Už na konci prvého stretnutia som pani dizajnérke naznačil…

Už na konci prvého stretnutia som pani dizajnérke naznačil, či sa dá uvažovať o podlahe aj nábytku v tmavších odtieňoch. Pričom steny a kreslá dostanú biele, príp. smotanovo biele tóny. Usmiala sa a s nadhľadom kreatívnej duše smerom ku mne poznamenala, že vždy mala rada horkú i bielu čokoládu, aj keď vie, že bielu každý odborník považuje skôr za sladkú pochúťku ako geneticky pravovernú čokoládu. Áno, chceli sme, aby zariadenie a atmosféra v našich kanceláriách aspoň čiastočne pripomínali vizuálne vrstvy sveta kakaa a čokolády.  

V rytmickom protiklade mala mať potom naša konferenčná miestnosť opačné znamienko, ergo podlaha získa svetlý odtieň a steny budú tmavé. Vzhľadom k tomu, že pani Lipková je dokonalý profesionál, nebolo potrebné celú tému rozvádzať do prílišných podrobností. Veľmi rýchlo pochopila, čo od jej návrhov očakávame a akým smerom sa jej nápady majú uberať.

A tak sa aj stalo. Pohľadové steny z klasických, červených tehál boli natreté bielou, pocitovo mäkkou farbou, plávajuca podlaha dostala pôvabný odtieň orecha. Táto ušľachtilá podoba dreveného dekóru sa potom zopakovala aj pri návrhoch stolov, skríň a konferenčných stolíkov. V zamýšľanom myšlienkovom dialógu dvoch základných farebných línií sa tak v miestnostiach celkom logicky objavili kreslá v smotanovo bielej koži. Konštrukcia kresiel je technicky strohá, ale nadčasová, keďže bola použitá lesklá chrómovaná oceľ.

Aj keď sme už vážne dosť starí na tom, aby sme kanceláriu využívali ako ihrisko pre chlapčenské nezbednosti, kancelárske stoličky a kreslá sme skrátka chceli mať na kolieskach. Ruku v ruke s týmito – takpovediac – povinným prvkom, majú kreslá polohovateľný mechanizmus, čo je z pohľadu ergonómie a zdravia celkom samozrejmá požiadavka. Všetky naše nové kreslá dostali vyvýšené opierky pre chrbát, aby sa na nich sedelo v každom okamihu pohodlne a príjemne, najmä pri celodennom a každodennom pracovnom zaťažení. Prirodzenou súčasťou sedenia sú taktiež anatomické opierky hlavy.

Pracovný stôl bol obohatený aj o okrúhu pracovnú dosku…

Dizajnový nábytok kancelárie Bratislava

Pracovný stôl bol obohatený aj o okrúhu pracovnú dosku, ktorá pripomína poloostrov vybiehajúci do priestoru. Primárnou funkciou tohoto prvku je pracovná plocha pre našich klientov, počas spoločných rokovaní. Toto riešenie vytvára dostatok voľného miesta, a zároveň hosťom nebráni dosahovať pocit osobnej intimity, čo sa na rovnobežnej ploche stola dosahuje vždy pomerne ťažko.

Pre dekoratívne a kultivované podčiarknutie celého priestoru, nám pani Lipková navrhla veľmi decentné a jemné záclony. Nemajú žiadny vzor a ich farba je krásne biela. Pre pocit väčšej voľnosti v miestnostiach nemáme na skrinkách plné dvere, ale zvolili sme sklo.

My, ako majitelia, sme si vybrali jednoduchý pracovný stôl z masívu, opäť v dekore orechového dreva. Stôl má v celej dĺžke rohového spojenia kovové obloženie, a tiež jednoduché kovové pásky lemujúce prednú hranu. Pochopiteľne vybrali sme si vyvýšené kreslo na kolieskach. Interiér dopĺňa klasická hojdacia stolička pre klientov alebo zamestnancov, ktorá sa využíva najmä počas rokovaní alebo pracovných pohovorov. Steny všetkých kancelárií majú v tomto krehkom „čokoládovo-orechovom“ tóne patrične jemnú a nerušivú bielu výmaľbu.

Hádam najpyšnejší sme na našu konferečnú miestnosť.

Hádam najpyšnejší sme na našu konferečnú miestnosť. Ako som už vyššie naznačil, jej rytmus a použité farby sú oproti kanceláriám v opačnom garde, takže podlaha je svetlá a steny dostali jemne hnedý odtieň, aby v citlivo ladili s nábytkom. Priestor dopĺňa konferečný stôl s vybraním v strede plochy, kde sa dajú pohodlne a disktérne ukryť káble nami používanej komunikačnej techniky.

Dôvtipné a praktické riešenie navrhla pani Lipková pri použitých skriniach, resp. nábytku. Namiesto krídlových máme posuvné dvere, čo šetrí nielen miesto, ale ak máte akurát plné ruky, tak vám na otvorenie, či zavretie postačí aj jediný voľný prst. Kvôli väčšej pracovnej dynamike počas porád alebo rokovaní, majú stoličky oveľa kratšie opierky. Takže dajaké dlhé vysedúvanie, plané rečnenie, či márnenie vzácneho času v našom prípade nehrozí.

Po dokončení našich nových kancelárií, bola mojou prvou myšlienkou spomienka na prastarého otca. Myslím, žeby bol na moje podnikanie a našu holandsko-slovenskú firmu patrične hrdý. Som presvedčený, že v istom smere je to i jeho zásluha. Zásluha, ktorá má ten správny generačný náboj a vďaka pani Lipkovej a ORIGINE INTERIER DESIGN sa jeho sila a energia ukázali v hebkom, takmer čokoládovom svetle.

Žádné komentáře

Leave a Comment

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *